piatok 8. januára 2016

Je to vo hviezdach

Konečne prišla tá zima, ktorú tak miľujem. Zima až za nechtami, vyštípané nielen líca a tmavá čierna obloha posiata hviezdami žiariace na cestu. Človek sa zahľadí a vidí ležať Veľký voz na vzdialenom horizonte obrysu Kľaku, kúsok ďalej pripravený na boj žiarivý Orion so svojím nezameniteľným opaskom a mečom. Nad hlavou W prekrásna Kasiopea a samozrejme pľuvanec či rozmazaná jasná hviezda ukrýva malý voz. Nádherný pohlad do nebies donúti člove zase snívať, keď tu zrazu.... Na krásnom kúsku vymrznutej kaluže sa čižmička s opätkom šmykne a v tej chvíli mi hlavou preletí myšlienka na igelitku so 40 vajciami a predstavou ako z nich môžem už len omeletu naliať na pancvicu a v tom... Moja druhá noha pevne stojí a ja ďakujem Bohu, že mám našťastie stále dve a funkčné k tomu. Každopádne už budem snívať len s nohami pevne na zemi.